Začiatok mája spestrila Pražská konferencia o behaviorálnych vedách PCBS 2018.Konala sa 4. a 5. mája a zahajovala ju prednáška Adama Olivera (London School of Economics) o tom, ako behaviorálne vedy môžu pomôcť zlepšiť verejnú politiku a následne aj životy ľudí bez používania príkazov a zákazov. Používanie nudgeov (postrčení) sa často stotožňuje s liberálnym paternalizmom, ktorý necháva ľuďom možnosť sa slobodne rozhodovať, ale zároveň im ukazuje, ktoré voľby sú pre nich lepšie. Dobrým príkladom môže byť označovanie potravín pomocou farieb ako na semafóroch podľa toho, či sú zdravé. Takto ľuďom ukazujeme, čo je pre nich lepšie, ale oni sami sa rozhodnú, či si nezdravú potravinu kúpia.
Ďalším prednášajúcim bol Andrej Svorenčík (University of Mannheim), ktorý nám na vývoji experimentálnej ekonómie pripomenul dôležitosť kontrolovaných experimentov pre potvrdzovanie alebo vyvracanie teórií. Bez experimentov by nikdy nevznikla behaviorálna ekonómia, ktorá vyvrátila presvedčenie klasickej ekonómie o tom, že ľudia sa rozhodujú za každú cenu racionálne.
Na pražskej konferencii bolo tiež oznámené oficiálne spustenie platformy CzechBehavioral Economics Network pod záštitou Vojtěcha Zíku, na ktorej založení sa podieľal aj SBEN. Veríme, že behaviorálnej ekonómii sa bude rovnako ako u nás dariť aj v Českej republike.
Vrcholom prvého večera konferencie bola prednáška Vernona L. Smitha, ktorý získal Nobelovu cenu za experimentálnu ekonómiu v roku 2002. Keď sme sa pána Smitha spýtali na jeho názor na behaviorálnu ekonómiu a psychológiu spotrebiteľa, odpovedal, že aspoň pre neho bola psychológia v ekonómii prítomná vždy. Vo svojej prednáške potom pojednával o tom, ako boli vyvrátené klasické ekonomické teórie. Tieto teórie považovali ľudí za čisto racionálnych, pričom vždy zvažovali hlavne to, čo im určité rozhodnutie prinesie. Vernon Smith uvádzal, že už Adam Smith vo svojej teórii morálnych sentimentov uvažoval o tom, ako osobnosť človeka ovplyvňuje jeho nakupovanie a tiež o tom, ako naše minulé skúsenosti s nakupovaním vplývajú na naše rozhodnutia. Dôležitú úlohu v správaní na trhu podľa neho hrá aj dôvera a reciprocita.
Na tejto konferencii v neposlednom rade prezentoval svoj výskum aj zástupca SBENu. Patrik Pavlovský vo svojom vstupe zhrnul najrelevantnejšie výčitky, ktorým politika postrčenia dosiaľ čelila. Nudgingu sa napríklad vyčíta, že nevie priniesť dlhodobo udržateľné výsledky, alebo že prináša len mikro-riešenia. Iní zas tvrdia, že nejde o nový koncept, ako sa o nudgingu vraví. Na strane druhej je postrčeniam vyčítané, že sú manipulatívne a preto aj neetické. Cieľom výskumu je obhájiť reputáciu politiky postrčenia voči tejto kritike a teda obhájiť jej legitímnosť. Pre tento účel navrhoval a kriticky rozoberal 3 relevantné stratégie, ktoré majú potenciál obhájiť legitimitu politiky postrčenia.
Konferencie sa zúčastnilo viacero zaujímavých rečníkov z Českej republiky aj zo zahraničia. V ďalšom príspevku sa môžete tešiť na zaujímavé výskumy týkajúce sa ilúzie bezpečnosti, prosociálneho primingu, biológie na pozadí reciprocity alebo vplyvu nadmerného sebavedomia na súťaživosť.
Originálny článok bol publikovaný TU.