Novinky z výskumu behaviorálnych vied

Autor: Slovak Behavioral Economics Network | 18.6.2018 o 15:11 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  317x

Prečítajte si, o výskumoch, ktoré nás zaujali na Pražskej konferencii o behaviorálnych vedách 2018. Zistite, ako súťaživosť vplýva na prehnané sebavedomie alebo ako  jednoducho a hlavne lacno  zvýšiť predaj v off-peak hodinách.  

Inovatívny výskum Vojtěcha Zíku (Univerzita Jana Evangelistu Purkyne) priniesol prekvapivé zistenia o vplyve prehnaného sebavedomia na súťaživosť. Prehnané sebavedomie patrí medzi kognitívne skreslenia, ktoré často vedú k nesprávnym rozhodnutiam. Na druhú stranu z evolučnej perspektívy bolo prehnané sebavedomie jedinca užitočné, pretože ľudí to povzbudzovalo, aby získali zdroje, ktoré potrebovali. Vo výskume zistili, že čím viac majú ľudia pocit, že súťažia oproti niekomu inému, tým viac sa cítia sebavedomí a myslia si, že v ďalších úlohách dopadnú ešte lepšie. Svoje budúce výkony však radi preceňujeme a naše odhady sú väčšinou dosť vzdialené od reálneho výkonu. Oproti predchádzajúcim štúdiám zistili, že keď ženy súťažia, nepodávajú vyššie výkony a len sa snažia dosiahnuť skóre alebo hranicu, ktorú si sami vytýčili.  

Výskum Lisy Hoffmannovej (Hamburg University & GIGA) sa zameral na použitie primingu (t. j. vystavenie určitému podnetu uľahčuje vybavenie informácií, ktoré s ním súvisia) v situácii darcovstva. Použili priming pomocou náboženských prosociálnych výrokov o „univerzálnej láske medzi ľuďmi“ oproti výrokom vzbudzujúcich vnútro-skupinovú diskrimináciu o „jedinom pravom náboženstve.“ Medzi kresťanmi a moslimami sledovali, či sa na základe druhu primingu zmení čiastka, ktorú by darovali človeku s rovnakou alebo odlišnou vierou. Výsledky ukázali, že prosociálny priming nemal žiadny efekt na darovanú čiastku. Na druhú stranu priming „jediného pravého náboženstva“ spôsobil, že ľudia boli ochotní venovať menej peňazí niekomu, kto vyznával odlišné náboženstvo. Práve zdôrazňovanie odlišností a výsadného postavenia určitého náboženstva môže viesť k vyššej miere diskriminácie.   

Štúdia Blanky Havlíčkovej (University of Economics Prague) demonštrovala, ako priming môže viesť k skresleniam v našom myslení. Po teroristických útokoch vo viacerých európskych mestách sme mohli oveľa častejšie vidieť v uliciach miest  ozbrojených vojakov. Blanka Havlíčková skúmala, aký vplyv na nás táto skutočnosť môže mať. Bude v nás prítomnosť vojakov vzbudzovať „ilúziu bezpečnosti“ alebo skôr strach z ďalšieho útoku? Výsledky ukázali, že sa v tomto môžeme vzájomne dosť líšiť. Pre ľudí, ktorí trpia chronickou depresiou alebo úzkosťou, mala prítomnosť vojakov upokojujúci účinok a cítili sa bezpečnejšie. Naopak v ľuďoch, ktorí žiadnym chronickým mentálnym problémom netrpia, vzbudzovala prítomnosť vojakov strach a obavy. Zároveň starší ľudia v oboch skupinách reagovali na prítomnosť vojakov extrémnejšie  - chronicky chorí sa cítili ešte bezpečnejšie než mladší ľudia a starší ľudia bez ochorení vnímali ešte väčší strach.  Táto štúdia je dôležitá hlavne z pohľadu verejnej politiky. Núti nás zamyslieť sa o prínose opatrení zvyšujúcich reálnu aj vnímanú bezpečnosť občanov. Vhodnými opatreniami vieme predchádzať rôznym skresleniam v rozhodovaní. Napríklad tzv. „hindsight bias,“ keď si myslíme, že nejaká udalosť sa dala predpovedať. Tiež sa nám môže stať, že si skôr vyberieme možnosť, ktorá na prvý pohľad eliminuje všetko riziko jednej udalosti, i keď je tu aj voľba, ktorá eliminuje čiastočne riziko dvoch udalostí a celkové riziko zmenšuje viacej. Tomuto skresleniu hovoríme „zero risk bias.“

József Pántya (Institute of Psychology – University of Debrecen) nám potom predstavil silu framingu alebo po slovensky rámcovania pri vyberaní daní. Ľudia väčšinou preferujú tzv. progresívne daňové systémy, ktoré zdaňujú bohatších viacej ako chudobných. Nakoniec však aj tak záleží na tom, ako je daňový systém prezentovaný. Jeho výskum zistil, že pokiaľ daňový systém prezentujeme ako férový a efektívny, zvyšuje to jeho preferenciu a tiež to má vplyv na pracovný výkon a percento ľudí, ktorí zaplatili dane. Výskum tiež zistil, že keď je klasický daňový systém nahradený progresívnym, pracovný výkon ľudí sa zvyšuje. Keď je naopak progresívny systém vymenený za klasický, väčšie percento ľudí by dane zaplatilo, čo Pántya vysvetľuje tým, že je pre ľudí ľahšie pochopiteľný.

Pokiaľ vás zaujíma, ako dostať do obchodu viac zákazníkov v tzv. off-peak hodinách, určite by vás zaujal experiment Ladislava Báču (Karlova Univerzita v Prahe). Obchodníci už dlho skúšajú najrôznejšie techniky, ako v týchto hodinách dostať viac ľudí do obchodov a reštaurácií (napr. happy-hours alebo rozdávanie letákov so zľavami). Tento výskum zistil, že najväčší problém je v tom, že ľudia neradi vstupujú do obchodov, ktoré sú prázdne. Tomuto  javu sa hovorí "efekt prázdnej reštaurácie." Práve preto najali hercov, ktorí predstierali, že nakupujú. Táto veľmi jednoduchá intervencia významne zvýšila počet zákazníkov v obchode, pričom obchod nemal väčšie náklady, ako keby rozdával letáky. Zaujímavé bolo tiež to, že herci, ktorí predstierali, že nakupujú, nakoniec skoro celú svoju výplatu použili na nákup v danom obchode. Dlhé prezeranie výrobkov ich presvedčilo k nákupu.

Originálny článok bol publikovaný TU.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Agent 007 sa celé roky predstavoval zle. Jeho pravé meno je iné

V archívoch objavili skutočného Jamesa Bonda.

PLUS

Prečo je také ťažké komunikovať s najbližšími

Je ľahšie komunikovať s neznámymi či s najbližšími?

KOŠICE KORZÁR

Zamestnanci rozkrádali U. S. Steel, súd ich musel oslobodiť

Zlodejov nasnímala kamera, no nebola inštalovaná v súlade so zákonom.


Už ste čítali?