Ako znížiť počet predpísaných antibiotík?
Nadmerné užívanie antibiotík vedie k tomu, že sa zvyšuje tzv. antibiotická rezistencia infikujúcich organizmov. V praxi to znamená, že antibiotiká už toľko nezaberajú, pretože si na ne tieto organizmy zvykli. Vo Veľkej Británii sa preto rozhodli začať s kampaňou na znižovanie počtu antibiotík, predpísaných praktickými lekármi. Použili princíp behaviorálnej ekonómie, ktorý sa volá sociálne schválenie. Tento princíp hovorí o tom, že ľudia sa často podriaďujú normám, ktoré vytvorilo ich prostredie, a snažia sa prispôsobiť svoje správanie tomu, čo robia aj ostatní. Preto lekárom poslali listy s nasledujúcou informáciou: “Viac ako 80 % lekárov z Vášho okolia predpisuje menej antibiotík ako vy.” Tí lekári, ktorí list obdržali znížili predpisovanie antibiotík o 3,3 % v porovnaní s tými, ktorým list neprišiel. Počet predpisov antibiotík sa znížil o 73 406 predpisov! Vzhľadom na to, že na jednom predpise sa ušetrilo 6 pencí, sa usporilo až 92 356 libier, ktoré takto mohli byť použité na niečo užitočnejšie. Celá štúdia je dostupná TU.
Môže balenie liekov ovplyvniť počet samovrážd?
Skúsenosti z Veľkej Británie dokazujú, že môže. V roku 1998 bol vo Veľkej Británií zakázaný predaj paracetamolových tabletiek v dózach. V jednom obchode ich bolo možné kúpiť maximálne 32 a len v pláte. Pokiaľ chcel niekto spáchať samovraždu pomocou tabletiek, musel obísť viacero lekární a potom si každú tabletku vypuknúť z plátu. A to je pre bežného človeka príliš veľa práce. Behaviorálnej ekonómia narozdiel od tej klasickej zohľadňuje, že ľudia sú veľmi lenivé tvory. Pokiaľ správanie vyžaduje príliš veľa námahy alebo musíme prekonávať nejaké prekážky, radšej sa rozhodneme nerobiť vôbec nič. Tento fenomén sa potvrdil v praxi práve znížením počtu samovrážd po zavedení zákazu. Takáto malá prekážka viedla počas nasledujúcich 11 rokov k zníženiu predávkovania liekmi až o 43 % a zároveň sa znížil aj počet ľudí registrovaných na transplantáciu pečene o 61 %! Viac si môžete prečítať TU.
Ako spríjemniť lekárske zákroky?
Daniel Kahneman sa vo svojej knihe Myslenie, rýchle a pomalé zaoberal tzv. efektom sekvencií. Prišiel na to, že ľudia si väčšinou poriadne nepamätajú celý zážitok, ale len najsilnejšie momenty a záver celého zážitku. Určite sa vám niekedy stalo, že ste sa vydali na prechádzku, ktorá celá prebiehala úžasne, ale posledných 5 minút sa spustila búrka. Táto búrka vám možno celý zážitok pokazila. Tento efekt sa dá využiť pre spríjemnenie niektorých lekárskych zákrokov. Kahneman spolu s Redelmeierom zistili, že ľudia, ktorí podstúpili kolonoskopiu, hodnotili zážitok ako lepší, keď po skončení procedúry, nechal lekár nástroj ešte minútu vnútri tela bez nepríjemných pohybov. Predĺženie procedúry a príjemnejšie ukončenie prekvapivo vylepšilo vnímanie tohto nepríjemného zážitku.
Originálny článok bol uverejnený na www.sben.sk