Jednou z kľúčových tém, ktorou sa kniha zaoberá je hodnota vecí. Podľa Arielyho nedokážeme hodnotu vecí posudzovať objektívne a bez kontextu. Predstavte si, že by teraz niekto vymyslel prenosný hologram. Taký na zápästie, aký sme mohli doteraz vidieť len v sci-fi filmoch ako Hviezdne vojny. Koľko by mal stáť? 500 eur? 1000 eur? 5000 eur? Je to úplne nový produkt. Nemáme ho s čím porovnať a teda jeho hodnotu nevieme určiť. Podobne to bolo pred pár rokmi s prvými smartfónmi. iPhone mohol stanoviť cenu, akú chcel, pretože zákazníci nemali jeho hodnotu s čím porovnať.
Dokonca aj keď by sme hodnotu niečoho mali poznať, spoliehame sa na kontext, resp. na prvú informáciu, ktorá nám je v pamäti ľahko dostupná. Tomuto princípu sa hovorí ukotvenie a Ariely ho pekne demonštruje na príklade realitných maklérov. V 70-tych rokoch skúšali výskumníci z Univerzity v Arizone, či dokážu zmeniť hodnotu, akou makléri ocenia nehnuteľnosť. V prípade, že bola navrhovaná cena nehnuteľnosti 119 000 dolárov, makléri ju ohodnotili na 111 454 dolárov. Keď ale navrhli cenu 149 900 dolárov, makléri ju ocenili na 127 318 dolárov. Vidíme, že aj experti, ktorí by mali objektívne dokázať posúdiť cenu nehnuteľnosti, sa nechajú ovplyvniť ukotvením. Preto ak by prišiel na trh prvý zápästný hologram v cene 5000 eur, druhý za 2500 eur sa nám bude zdať výhodný. Bez ohľadu na jeho skutočnú hodnotu. Skúste si na to spomenúť, keď budete najbližšie niečo predávať v bazáre ????
Vnímané úsilie a hodnota
Na vnímanú hodnotu produktu vplýva napríklad aj úsilie, ktoré bolo na výrobu produktu vynaložené. Predstavte si, že ste sa vymkli. Voláte do zámočníctiev v okolí a všade vám povedia, že ak majú prísť do hodiny, priplatíte si. Bude vás to stáť 150 eur. Nakoniec nájdete zámočníctvo, ktoré vám to spraví za 100. O hodinu neskôr príde zámočník, strčí do zámku podivne vyzerajúci nástroj a voila, zámok je otvorený. Trvalo to asi 30 sekúnd. Vypýta si 100 eur. Pozeráte naňho s vytreštenými očami, že práve zarobil 100 eur za 30 sekúnd. Vy na ne musíte robiť niekoľko dní. Vynadáte zámočníkovi, že mu toľko nezaplatíte, no ten vám dá aj druhú možnosť – zabuchne dvere a späť vás vymkne. Nešťastne mu zaplatíte.
Tento zámočník splnil presne to, čo ste od neho potrebovali. Za takú sumu, akú vám dopredu oznámil. Akurát oveľa rýchlejšie, ako ste čakali. Dobré pre vás! Mali by ste sa tešiť. Ale kdeže... Takto naše vnímanie nefunguje. Keď máme pocit, že cena nie je fér - v tomto prípade je to veľa peňazí za veľmi krátky čas - nemáme chuť platiť. Ak by sa s tým zámočník babral 2,5 hodiny a zdržal by nás oveľa viac, boli by sme paradoxne oveľa ochotnejší zaplatiť mu 100 eur! Opäť sa ukazuje, že hodnotu vecí nedokážeme vnímať objektívne.
Ako nás škatuľkovanie môže pripraviť o príjemný večer
Ďalšou peknou ukážkou iracionality v našom uvažovaní o peniazoch je škatuľkovanie (nazývané mentálne účtovníctvo). Predstavte si, že idete do divadla. Máte kúpený lístok za 50 eur, no keď otvoríte peňaženku, zistíte, že ste ho stratili. V divadle sú však stále voľné miesta. Kúpite si ďalší lístok? Veľa ľudí v takejto situácii povie nie. Ak áno, majú pocit, že ich večer stál 100 eur. Teraz si predstavte, že lístok kúpený nemáte. Idete ho kúpiť priamo pred predstavením. Pri otváraní peňaženky si všimnete, že vám jedna z dvoch 50 euroviek, ktoré ste mali v peňaženke, niekde vypadla. Hneváte sa. Kúpite si ale ďalší lístok? Väčšina ľudí povie áno. V takomto prípade sa nám však nezdá, že nás večer stál 100 eur.
Ako je to možné? Na tomto príklade Dan Ariely demonštruje spomínané mentálne účtovníctvo. V prvom prípade sme už peniaze mali vyhradené v mentálnom účte „divadlo“. Preto sa nám zdá, že sme naň minuli dvojnásobok. V druhom prípade ešte pridelené neboli a preto nás síce bolí ich strata, ale nijako si ich s divadlom nespájame. Podobné škatuľkovanie peňazí nás môže vyjsť draho, keď máme napríklad na sporiacom účte na auto odložených 5000 eur a vybuchne nám kuchyňa. Oprava stojí 2000 eur, no my peniaze nevyberieme zo sporiaceho účtu (sú predsa na auto! Nie na kuchyňu...), kde ich máme k dispozícii, ale zoberieme si na ne úver. Úver, za ktorý platíme drahé úroky.
Stojí kniha za prečítanie?
V knihe nájdete kopu ďalších situácií z bežného života, s ktorými sa dá veľmi ľahko stotožniť. Sami na sebe si uvedomíte, ako iracionálne sa občas (alebo často) správate. Keď si svoje chyby v rozhodovaní uvedomíte, dokážete im možno aj zabrániť. Kniha sa podobne, ako Danove predchádzajúce publikácie, číta veľmi ľahko. Dokonca je to asi jeho najľahšie a zároveň najzábavnejšie čítanie. Na tom má zrejme zásluhu Jeff Kreisler, ktorý je nielen nadšenec pre behaviorálnu ekonómiu, ale aj komik. Ak ste Danove knihy čítali všetky a obávate sa, či sa témy nebudú opakovať...budú. Samozrejme. Ak už ste o princípoch, ktoré sme spomínali, počuli, nebude to pre vás novinka. Niekedy si ich však máme problém uvedomiť sami na sebe. Svojou realistickosťou a naratívnymi popismi vám to táto kniha uľahčí. Aj keby ste sa nič nové nedozvedeli (čo sa dozviete), zabavíte sa. Osobne poznám Arielyho publikácie veľmi dobre, no čítanie tejto knihy som si napriek tomu veľmi užíval.
Autor: Michal Plevka
Originálny článok bol publikovaný na www.sben.sk