Zmenou správania a zvykov k efektívnejšiemu manažmentu

Autor: Slovak Behavioral Economics Network | 25.11.2019 o 7:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  54x

Organizácie aj manažéri sa stále snažia hľadať nové metódy, ako sa zlepšovať. Nech už im ide o zvýšenie produktivity zamestnancov, bezpečnejšie pracovné postupy alebo šetrenie nákladov. 

Ako sa Alcoa stala najbezpečnejšou továrňou v USA? 

Veľa tovární sa musí každodenne potýkať s pracovnými úrazmi. Niektoré z nich môžu byť tak závažné, že je nielen nutné zastavenie výroby, kým sa nehoda nevyšetrí, ale niekedy dôjde až k smrteľnému zraneniu zamestnancov. Manažéri sa v tomto momente musia postarať o zamestnanca a jeho rodinu. Zároveň sú zodpovední za vyšetrenie nehody a zavedenie nových opatrení, aby sa incident nezopakoval. I keď sú dôsledky nehôd závažné, často bezpečnosť stojí pri riadení spoločnosti až na druhom mieste. 

Preto bolo veľmi veľa ľudí šokovaných, keď Paul O’Neill, nový CEO spoločnosti Alcoa, vyhlásil, že jeho hlavným cieľom je práve bezpečnosť a nie zvyšovanie profitu spoločnosti. Aloca je spoločnosť, ktorá spracováva kovy a keďže zamestnanci denne pracujú s roztaveným kovom a ťažkou technikou, úrazy (vrátane smrteľných) nie sú nič neobvyklé. 

Paul si uvedomoval, že pokiaľ má byť bezpečnosť hlavnou prioritou každého zamestnanca Alcoy, musí sa veľa zmeniť. Začal však od jedného veľmi jasného pravidla: keď sa v ktorejkoľvek továrni stane nehoda, manažér ju musí Paulovi do 24 hodín oznámiť aj s plánom, aké úpravy treba spraviť, aby sa to nezopakovalo. Paul dal všetkým manažérom svoje osobné číslo, aby mu mohli hocikedy zavolať. Takto išiel Paul príkladom všetkým ostatným manažérom a dal im najavo, že bezpečnosť nie je prioritou len pre spoločnosť, ale aj pre neho samotného. 

Paul sa tu však nezastavil. Keďže plány na zabránenie nehodám bolo potrebné zdieľať medzi viacerými továrňami, museli nájsť spôsob, ako v dobe, keď sa ešte bežne nepoužívala elektronická komunikácia, predávať informácie veľmi rýchlo a na dlhé vzdialenosti. Preto na začiatku 80. rokov začali medzi prvými používať vnútropodnikový email. Vďaka tomu už informácie o nehodách a plánoch voľne prúdili naprieč Spojenými štátmi medzi všetkými manažérmi a zamestnancami Alcoy. 

Paul však stále potreboval viac zaangažovať manažérov, aby sa bezpečnosť stala aj ich prioritou. Vždy, keď sa stala nehoda, všetci manažéri sa museli dostaviť na osobné stretnutie s Paulom. Na prvom stretnutí ohľadom nehody, ktorá spôsobila danému zamestnancovi smrteľné zranenia od rozžeraveného kovu, Paul manažérom povedal: “Všetci sme zodpovední za smrť tohto človeka. Je to, akoby sme ho sami zabili.” Týmto výrokov dosiahol Paul to, že manažéri, cítili osobnú zodpovednosť za túto tragédiu. Predtým v Alcoe dochádzalo k tzv. rozptýlenej zodpovednosti. Ide o fenomém, ktorý sa najčastejšie spája z efektom prizerajúceho. Pokiaľ sa stane nehoda a vidí ju viacero pozorovateľov, je nižšia pravdepodobnosť, že zasiahnu. Všetci si totiž myslia, že na pomoc príde niekto iný. Práve toto je efekt rozptýlenej zodpovednosti. Keď Paul označil za zodpovedných seba a manažérov v miestnosti, nikto sa nemohol vyhovárať, že za to predsa môže spoločnosť. Mohli za to oni ako manažéri. 

S týmito pravidlami sa Alcoa postupne stala jednou z najbezpečnejších spoločností v USA. Čo bolo však nečakané, profity spoločnosti sa dramaticky zvýšili! Zrazu bolo totiž možné na intranete otvorene komunikovať nielen o plánoch na vyššiu bezpečnosť, ale aj nové nápady na zlepšenie výroby a na nové produkty. Paul všetky inovácie podporoval a vďaka tomu sa Alcoa dostala na vrchol. 

Ako aerolinky Virgin Atlantic ušetrili 3 milióny dolárov na nákladoch? 

Virgin Atlantic sa rozhodli, že potrebujú znížiť náklady, ktoré musia pravidelne vynakladať na palivo. Zároveň potrebovali aj znížiť produkované emisie, za ktoré musia platiť daň. Upraviť lietadlá tak, aby spotrebovali menej paliva alebo produkovali menej emisí, by stálo milióny. Preto sa Virgin Atlantic rozhodli zamerať na pilotov, ktorí vedia spotrebu lietadla výrazne ovplyvniť spôsobom, akým riadia lietadlo. 

Na začiatku pilotov len informovali o tom, že bude prebiehať štúdia ohľadom toho, koľko paliva spotrebovávajú. Čo bolo zaujímavé, už len informácia o tom, že sa teraz spoločnosť zameriava na spotrebu lietadiel, mala sama o sebe efekt! Pozreli sa na dáta o spotrebe až 40 000 letov a tým, že sa piloti zrazu viac sústredili na spôsob letu a pretože vedeli, že sa na tieto dáta bude spoločnosť pozerať bližšie, ušetrili až 700 000 kg paliva. Tým výrazne znížili aj vyprodukované emisie. Celá štúdia je dostupná TU alebo si prečítajte kratší článok vo Forbes. 

Zdravší zamestnanci = produktívnejší zamestnanci 

Je známe, že Google vyvíja obrovské úsilie, aby jeho zamestnanci boli spokojní a tým pádom aj produktívni. Rozhodli sa preto využiť behaviorálnu ekonómiu, aby podporili zdravý životný štýl zamestnancov, ktorý potom nepriamo vedie k vyššej produktivite. Prvé, čo spravili, bola reorganizácia jedálne tak, aby si ľudia volili zdravšie jedlá. Najskôr ľudí v jedálni pozorovali. Zistili, že keď sú veľmi hladní, najviac si nakladajú hneď pri prvom pulte. Preto sa rozhodli presunúť šalátový bar úplne na začiatok a dezerty naopak schovať až úplne na koniec jedálne. 

Okrem toho chceli ľuďom pomôcť robiť zdravšie rozhodnutia označením jedál a nápojov farbami ako na semafóroch - červená označovala nezdravé potraviny a zelená zdravé. Po tomto označení sa predaj červených jedál znížil o 4 % a predaj zelených sa zvýšil o 5 %. V prípade nápojov sa červené nápoje predávali o 9 % menej a zelené nápoje o 8 % viac. 

Okrem zdravšieho životného štýlu prišli výskumníci Ebert a Freibichler aj na ďalšie spôsoby, ako zvýšiť produktivitu zamestnancov. Niektoré z nich sú veľmi jednoduché a môžete ich vyskúšať hneď zajtra v práci: 

  • Skrátenie času pravidelných mítingov z 60 na 30 minút a vypracovanie jasnej agendy pre každý meeting viedlo k rovnako efektívnym meetingom za kratší čas.
  • Dlhodobé plánovanie sa zlepšilo po zavedení verejných záväzkov k určitej úlohe a jasnému pripísaniu zodpovednosti za úspech či neúspech projektov.
  • Zdieľanie informácií vo firme je možné zvýšiť krátkymi, ale pravidelnými stretnutiami kľúčových osôb z rôznych tímov v kuchynke pri kávovare.

Viac o “nudge managemente” sa môžete dočítať TU. 

 

Autor: Nikola Bernatová 

Originálny článok bol uverejnený na www.sben.sk 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Fica obvinili. Už sa tu nehráme geometriu pri hajlovaní

Fico sa do Rómov nepustil prvýkrát.

Stĺpček šéfredaktorky

Fico dostal certifikát extrémistu

Do volieb si Fico vymyslí nejaký slogan o tom, proti komu stavia hrádzu s fašistami.


Už ste čítali?